ÚVOD
Úvodní slovo
Jana Šeblová
Obsah
TÉMA ROKU: ZÁVAŽNÝ ÚRAZ
Triáž rizika úrazových pacientů na místě úrazu a jejich směrování do nemocničních zařízení k poskytnutí definitivní péče
Věstník Ministerstva zdravotnictví ČR
Závažný úraz – mechanismy adaptace, obecné priority léčby
Jiří Knor
Prednemocničný manažment polytraumy v systéme neodkladnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku
Andrea Smolková
Abstrakt
Každoročne zomrú celosvetovo približne 4 milióny ľudí následkom úrazu a hoci veľká časť pacientov s ťažkým úrazom zomiera na mieste nehody a v prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, rôzne zdroje uvádzajú, že 44 % úmrtí na traumu je po prijatí do nemocnice.
Závažné krvácanie je zodpovedné približne za tretinu úmrtí u pacientov hospitalizovaných pre traumu (včasné úmrtia) a zároveň významne prispieva k ostatným príčinám smrti (neskoré úmrtia). Významnou príčinou tzv. preventabilnej smrti následkom ťažkého úrazu je zlyhanie včasného a adekvátneho manažmentu pacienta s úrazom. Rýchla a správna identifikácia pacientov s vysokým rizikom smrti a následne transport do správnej nemocnice, môže mortalitu ťažkých úrazov znižovať. Systém NZS by mal v každej krajine fungovať ako celok a pri jeho tvorbe by mali byť zohľadňované vedecké analýzy a záujem o kvalitné prežívanie čo najväčšieho podielu pacientov.
Efektívne vynakladanie zdrojov je tiež veľmi dôležité, zvažovať sa však musí nielen okamžitý finančný efekt v ušetrených peniazoch za kilometre, prípadne obložnosť oddelenia, či vyťaženosť personálu. Do úvahy musíme brať kvalitu prežívania zranených a ich schopnosť zaradiť sa do aktívneho, aj pracovného života dlhodobo.
Péče o pacienty se závažným úrazem a význam LZS v této péči
Roman Sviták
Srovnání využití leteckých výjezdových skupin na jednotlivých stanicích LZS v ČR z hlediska primárních zásahů indikovaných ZOS na základě vyhodnocení tísňové výzvy
Ondřej Franěk
Maturace trauma systému v regionu traumacentra I. typu
Jaromír Kočí, Jan Trlica, Petr Lochman, Tomáš Dědek
Abstrakt
Kvalitní a fungující trauma systém je základem péče o poraněné pacienty. Popis jeho tvorby, vývoje a dopadu tohoto systému na morbiditu a letalitu pacientů je cílem článku.
Polytrauma – stratifikácia rizika a skórovacie systémy
Andrea Smolková
Abstrakt
U pacientov s polytraumou a mnohopočetnými poraneniami je súčasťou manažmentu okrem prvotného ošetrenia a stabilizácie vitálnych funkcií aj správne smerovanie. Nevyhnutnou podmienkou správneho smerovania je zatriedenie do patričnej rizikovej skupiny (tzv. triáž) na základe predpokladu rizika smrti. Na Slovensku sa obvykle žiaden prognostický model prednemocnične nepoužíva a pritom vhodný skórovací systém, môže byť pre správne smerovanie do trauma centra, alebo špecializovanej nemocnice veľmi užitočný. V našej práci sme sa zamerali na analýzu, použiteľnosť a porovnanie presnosti skórovacích systémov používaných v zahraničí. Potvrdili sme, že medzi hodnotením závažnosti stavu anatomicky podľa ISS a klinicky podľa GAP je významná korelácia a vzhľadom na obmedzenú možnosť použitia ISS prednemocnične je pre odhad prognózy vhodnejšie použiť skóre GAP. Literárne údaje sme porovnali s mortalitou pozorovanou v našom súbore a navrhujeme zaradenie systému GAP do prednemocničného manažmentu pacientov s ťažkým úrazom na Slovensku.
Přednemocniční péče o pacienta s vážným úrazem v Ústeckém kraji
Eva Smržová
Kvalita prednemocničnej zdravotnej starostlivosti vo Falck záchranná a.s. – retrospektívna štúdia indikátorov kvality pri kraniocerebrálnych poraneniach
Eva Havlíková, Jozef Karaš, Miroslav Humaj, Volodymyr Kizyma, Štefan Trenkler
Abstrakt
Úvod: Kraniocerebrálne poranenie (KCP) je definované ako poškodenie lebky a mozgu vplyvom vonkajšej mechanickej sily, ktoré má za následok dočasné alebo trvalé poškodenie funkcií centrálneho nervového systému, spojených s rôznym stupňom poruchy vedomia. Závažné kraniocerebrálne poranenie je vedúcou príčinou mortality a invalidizácie u detí a mladých dospelých.
Cieľom práce je analýza kvality poskytovania prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri kraniocerebrálnych poraneniach posádkami Falck Záchrannej a.s.
Metódy: Ide o retrospektívnu štúdiu zásahov posádok Falck Záchranná a.s. v roku 2015. Analyzované boli indikátory kvality činnosti posádok na scéne. Autori vychádzali z usmernenia Slovenskej spoločnosti pre urgentnú medicínu a medicínu katastrof z r. 2015. Autori analyzovali aj časové indikátory – dojazdový čas a čas odovzdania pacienta v cieľovom zdravotníckom zariadení. Tieto časy boli stratifikované do časových intervalov.
Výsledky: Pre stanovenie indikátorov kvality výkonov na scéne bolo analyzovaných 1579 zásahov v roku 2015. Analyzované boli indikátory stanovenia presného mechanizmu a okolností vzniku KCP, prevencia a korekcia hypoxie, prevencia a liečba systémovej hypotenzie, monitoring vitálnych funkcií, imobilizácia krčnej chrbtice a smerovanie pacienta.
Analýza časových parametrov bola pre medián dojazdového času 8:20 min pre RLP posádky a 9:42 min pre RZP posádky. Čas od dosiahnutia pacienta po odovzdanie v zdravotníckom zariadení bol v čase „zlatej hodiny“ dodržaný v 76,5% pacientov.
Záver: Z množstva výsledkov, ktorými autori disponujú, prezentujú iba vybranú skupinu dát. Výsledky uvádzajú ako vzor a potenciálne východisko pri zverejňovaní ďalších dát v budúcnosti.
Vzdelávanie posádok ZZS v oblasti nozologickej jednotky trauma
Martina Vitková, Jozef Karaš, Eva Havlíková, Ivo Hybrant, Miroslava Citriaková, Volodymyr Kizyma
Abstrakt
Falck Záchranná a.s. vytvorila vlastné Edukačné a tréningové centrum (ETC), ktoré prvotne (pri založení v roku 2006) pôsobilo ako vstupná brána pre nových zamestanancov. Neskôr vznikla potreba realizovať aj kontinuálne vzdelávanie všetkých zdravotníckych pracovníkov v spoločnosti. S prichádzajúcimi organizačnými zmenami sa ETC rozrástlo na samostanú zložku, ktorej hlavnou náplňou je predovšetkým pokrývať interné potreby implementácie každej novej zavedenej pomôcky, preškolenia zamestnancov v rôznych odborných témach, alebo zaradených odporúčaných postupov, či smerníc. Pre tieto aktivity sú nevyhnutnou časťou vzdelávacieho procesu ľudia, ktorí vzdelávanie realizujú. Predovšetkým je to o presonálnych zdrojoch, ktoré aktívne vstupujú do procesu. Posádky Falck Záchránná a.s. každoročne ošetria cez 170.000 pacientov. Ide o pomerne veľké množstvo ošetrovaných pacientov, ktorí si vyžadujú kvalitnú starostlivosť zo strany posádok, jasné stanovené pravidlá manažmentu, liečby, organizácie udalostí pri poraneniach s väčším počtom pacientov. Pre nastavenie týchto kritérii je nutné mať nastavený systém, ktorým sa budú riadiť posádky na celom území spoločnosti. Toto je cieľom edukačného procesu a samotného edukačného centra.
Mají kurzy ATLS® místo ve vzdělávání lékařů v ČR?
Jana Kubalová, Jakub Dědek, Jaromír Kočí
Abstrakt
V první části článku autorka představuje kurz Advanced trauma life support (ATLS®) v České republice – jeho zavedení, základní cíle, financování a základní statistická data kurzů dosud proběhlých na území České republiky. Ve druhé části článku se soustředí na validitu ATLS a jeho význam pro postgraduální vzdělávání lékařů a pro přežití pacienta po závažném traumatu. Absolvování ATLS signifikantně zlepšuje znalosti a klinické dovednosti účastníků, jejich organizační schopnosti i přístup k prioritám při péči o těžce zraněného pacienta. Uvedená skutečnost je jednoznačným důvodem, proč je ATLS zařazen do vzdělávacího programu specializační zkoušky v urgentní medicíně.
Vzdělávání nelékařských zdravotnických pracovníků v problematice ošetření triage pozitivního pacienta
Petr Karmazín